Sezóna v kanadsko – americkej NHL sa po výraznom omeškaní už naplno rozbehla a väčšina tímov už má za sebou prvých desať zápasov tejto skrátenej sezóny. Ako som už spomenul v prvom článku na túto tému (http://tommy.blog.pravda.sk/2013/02/06/uvod-sezony-nhl-20122013/) i v roku 2013 niektoré mužstvá začali sezónu v lepšom rozpoložení ako iné. V prvej časti som sa venoval tým tímom, ktoré vstup do ročníka zvládli nadmieru dobre. Dnešný článok bude venovaný tým menej úspešným celkom, ktoré začiatok sezóny nezachytili a trápia sa na chvostoch svojich divízií a konferencií.
Alexander the Great = Alexander Ovečkin. Alexander Ovečkin = Washington Capitals. Alexander Ovečkin = úspech . I takéto spojenia sa nám vynárajú v mysli, ak si spomenieme na 27 ročného moskovského rodáka. A v posledných sezónach skutočne platilo, že najväčšou hviezdou tímu z centra americkej politickej scény bol tento ľavý krídelník. V posledných dvoch sezónach však Ovečkin postupne strácal svoj lesk a stával sa z neho iba nadpriemerný útočník do top 6. Táto sezóna mala byť zlomovou pri jeho návrate na trón jednej z najväčších superstar ľadového hokeja. Sezónu skutočne začal nadmieru dobre, avšak nebolo to v NHL, ale v KHL kde sa snažil nájsť stratenú formu počas lockoutu a to sa mu i skutočne darilo. Nazbieral 40 bodov behom 31 zápasov a oprávnene tak jeho fanúšikovia boli zvedaví, čo predvedie v drese Caps. Momentálne má na svojom konte iba sedem bodov z jedenástich duelov, čo je na hráča jeho formátu málo. Avšak za biednym postavením Capitals v tabuľke netreba hľadať iba ich kapitána. Taktiež i ďalšie hviezdy tímu ostávajú za očakávaniami: Nicklas Bäckstrom, John Carlson, Marcus Johansson. Tieto mená mali zabezpečovať tú potrebnú produktivitu tímu a svojím spôsobom i opäť naštartovať kariéru Ovečkina. Jediným svetlým bodom washingtonského trápenia je azda iba letná posila z Dallasu Mike Ribeiro, ktorý hrá nad očakávaním a aspoň on dáva tomuto mančaftu nádej na víťazstvá.
Ďalším tímom, ktorý úvod sezóny nezachytil práve najlepšie je Columbus Blue Jackets. Momentálne postavenie tohto tímu z Ohia však takým prekvapením ako u Capitals nie je. Predsa len Columbus vo svojej krátkej, trinásťročnej histórií postúpil do vyraďovacích bojov iba raz. V lete naviac prišiel i o ikonu klubu, Ricka Nasha, ktorý sa presťahoval na východné pobrežie k newyorským Rangers. Opačným smerom putovali dvaja kvalitný hráči, i keď žiadne superhviezdy – Brandon Dubinsky (schopný center druhého útoku) a Artem Anisimov (center prvého útoku). Ani obrana nepatrí medzi to najlepšie čo by sme mohli nájsť v tejto lige, no kvalitní obrancovia ako Jack Johnson, Fedor Tyutin či objav minulej sezóny Nikita Nikitin by sa nestratili ani v iných kluboch. Bránkovisko Blue Jackets je Achilovou pätou snáď už od založenia klubu. Veľké nádeje si vedenie sľubovalo od Steva Masona, ktorý v roku 2009 vyhral Calder Memorial Trophy, no ďalšie sezóny tohto mladého kanadského reprezentanta boli skôr sklamaním. V tejto sezóne to opäť vyzerá na jeho trápenie a lepšie štatistiky dosahuje letná posila z Philadelphie Sergej Bobrovsky.
Nepríjemné prekvapenie zažívajú fanúšikovia i v meste, kde sa minulé leto odohrával presne opačný scenár. LA Kings v posledom zápase sezóny 2011/2012 porazili Diablov z New Jersey a získali svoj premiérový triumf vo vyraďovacích bojoch. To čo sa nepodarilo partii hráčov okolo legendárneho Wayna Gretzkeho v roku 1993 sa podarilo hráčom ako Quick, Kopitar, Brown či Doughty. No ako to býva zvykom i tu sa naplnilo staré príslovie, že po hodoch nastávajú bolesti brucha. Štart do ročníka začali hráči Kings biedne a okamžite sa ocitli na spodných priečkach západnej konferencie. Možno to bolo spôsobené absenciou hviezdneho Kopitara, ktorý si zranil koleno počas výluky vo Švédsku alebo to bolo spôsobené niečim iným, pravdou však ostáva, že Los Angeles víťaza Stanley Cupu nepripomínajú ani náhodou. Zúfalo nízka útočná efektivita a taktiež i nie najlepšia forma hrdinu play-off Quicka odsudzujú Los Angeles k ťažkým bojom smerom k postupovej osmičke. Celý tím sa musí čo najskôr prebrať z tohto spánku, inak sa na hrdinov z júna 2012 zabudne veľmi rýchlo.
Tieto tri mužstvá sú momentálne na tom najhoršie, no sezóna sa iba začala a mužstvá majú pred sebou ešte viac ako 35 duelov. Za ten čas sa môže udiať hocičo a konečné postavenie tímov sa nemusí ani len priblížiť k dnešnému.
V nasledujúcej časti by sme si zobrali na mušku hráčov, ktorí znamenajú pre svoje tímy viac ako si to dokážu fanúšikovia i vedenie predstaviť a pripustiť.
Celá debata | RSS tejto debaty